Anthem Of The Angels (1. kapitola, 2. časť) Plán B

6. august 2012 at 18:25 | posted by Lussy |  Anthem of the Angels

Kapitola I. Plán B
"To je možné. Niečo sme zistili," podala mi list papiera.

"Temná duša, démon, si nájde svojho hostiteľa. Usídli sa v nich a asi tak po týždni, opustí telo. Potom prevezme jeho podobu a pokračuje ďalej," vysvetľovala D.

"Čo je však horšie, človek potom ostane v kóme a do dvoch týždňoch zomrie. Je to proces, počas ktorého sa démon zmocňuje jeho tela a duše. Dovtedy nemá dostatočnú moc, je slabý a nestály. Nie sme si celkom istý, či sú to títo démoni, ale zatiaľ to sedí," doplnil ju Derek.

Toto bola rozhodne zlá informácia. Záchrana ľudí je u nás na prvom mieste. Zatiaľ čo úlohou démonov je ich čo najviac zlikvidovať.

"Máte aj niečo pozitívne?" Daphne sa zatvárila urazene, ale mlčala.

Celý čas bola s Derekom v knižnici hľadajúc informácie takmer o ničom. Na začiatku sme ani nevedeli, čo môžeme od tých démonov očakávať. Len pre predstavu naša knižnica je jedno obrovské miesto, kde okrem kníh a listín nenájdete nič iné. Veľkosti sa to rovná pocitu Flyna Carsena, keď mu ukázali knižnicu a tajomstvá sveta ukryté pred zrakmi ľudí.

Videla som ako bojuje sama zo sebou, aby niečo neodsekla Ethanovi, ale nakoniec sa ovládla. Vedela, že to bude kvôli tomu, že sa nechal nakopať do zadku obyčajnými démonmi, čo zrejme zatriaslo s jeho egom "nepremožiteľného".

"To je všetko, čo sme zatiaľ našli. A ešte môžu sídliť v tele človeka iba do splnu mesiaca, ktorý končí o dva dni. Potom sa odpútajú a žijú svoj vlastný démonský život," dodal Derek ironicky.

"Tak to nie je dobré," nadvihla som obočie.

Veľmi pozitívnou informáciou sa to nazvať nedá, stále nevieme ako ich nájsť. Máme veľmi málo času, ak chceme zachrániť tých nešťastníkov, v ktorých sa usídlili.

"Takže potom nám tu bude behať zopár desiatok dvojníkov, zatiaľ čo práve kópie budú umierať v kóme," skonštatoval našu situáciu Ethan.

"No... viac-menej máš pravdu," súhlasil Derek.

Chvíľu sme boli všetci ticho a snažili sa niečo vymyslieť. Naše myšlienky prerušila Mia.

"Vieme, že sú zatiaľ šiesti, keďže ich môže byť pokojne viac, musíme zistiť koľko ľudí upadlo v posledných týždňoch do kómy. Je to jediná stopa, ktorú máme. Zameriame sa na tie najzvláštnejšie prípady. Katherine, ty..."

Prerušila ju svetelná žiara, ktorá upútala pozornosť nás všetkých. Keď sa vytratila, vedeli sme, že to musel byť nejaký anjel, ale toho kto to bol, nikto z nás nečakal. Tobias. Čo ten tu robí? Bol to posledný človek, teda vlastne anjel, ktorého sme teraz potrebovali vidieť, zvlášť Mia, ktorá bola naňho mierne naštvaná. Seba nerátam. Povedzme, že sme spolu nikdy nevychádzali a on svojím pričinením môže za to, že som teraz tu. Ďalší dlhý príbeh.

"Rád vás vidím," prehodil ľahkým tónom.

Musela som sa ovládať, aby som ho svojou silou neodhodila k stene a nezačala škrtiť. Veľa k tomu nechýbalo.

"Škoda, že to isté nemôžem povedať ja," odsekla som.

Nahodil nevinný úsmev a obrátil sa k Mii. Nie je tu kvôli mne?

"Potrebujem ťa hore. Teraz," dodal hneď ako zbadal Miin nesúhlasný pohľad.

"Máme prípad, ak si si nevšimol a vďaka tebe sme v riadnych problémoch."

"Vďaka mne?" šokovane sa opýtal Tobias.

Tváril sa, že nevie o čom hovorí. Tobias bol schopný anjel, veď preto je nažive tak dlho. Má len jednu chybu. Robí unáhlené závery.

Mia ho však mala prekuknutého. Ten nevinný výraz bol vždy iba zásterka. Treba však podotknúť, že tie psie oči mali svoje čaro.

"Vráť sa do školy, supernangel, a nauč sa matematiku. Nikam nejdem, kým nedám do poriadku tvoj neporiadok." Lenže Tobias sa ale nedal tak ľahko odbiť.

Či sa nám to páči alebo nie, museli sme ho poslúchať. Bol niečo ako náš nadriadený. Mia bola majsterka v presviedčaní, ale Tobias bol ťažký oriešok. Takmer nezvládnuteľný. Takmer.

"Zvládnu to bez teba. Velenie preberie Ethan."

Ten akoby až teraz zaregistroval Tobiasovu prítomnosť. Otvoril oči a díval sa na neho. Tobias čakal súhlas, prikývnutie, no nedočkal sa.

"Je to príkaz, nie prosba," prísne a naposledy sa zadíval na Miu.

Napriek odporu ktorý bol viditeľný, nakoniec odišla s ním. V prvej sekunde keď sa tu zjavil, som si myslela, že chce mňa. Zatiaľ som neporušila svoju podmienku, takže by na to nemal dôvod. Síce ako ho poznám, ten by si niečo našiel.

Keď bol konečne Ethan pri plnom vedomí zistiac, že teraz všetko závisí od neho, navrhol plán.

"Katherine vezmi si Dereka a zistite, čo najviac o ľuďoch v kóme. Ja s Daphne ideme do knižnice a nájdeme spôsob ako tých parchantov vypátrať."

"Ideme na to," prehodila som s úsmevom, aby som trocha odľahčila situáciu, nemysliac na to, čo sa pred chvíľou stalo.

Derek hneď rezko vykročil ku mne. Chytila som ho za rameno a premiestnila sa na miesto, kde začneme realizovať Ethanov plán.
***
:: Ak by ste chceli pokračovanie hneď teraz, kliknite na http://bez-hranic.cz/ a tam nájdete zverejnenú už druhú kapitolu :). Viem, že to ni je ešte ono. Dúfm, že časom sa zlepším. ::
 


Comments

1 Faint Faint | Web | 7. august 2012 at 11:52 | React

práve že mne sa to páč :) je mi to také blízke  kedže píšem o svetlonosoch

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.