Anthem Of The Angels (2. kapitola) Mesačný svit

13. september 2012 at 13:55 | posted by Lussy |  Anthem of the Angels

Kapitola 2., Mesačný svit

Spolu s Derekom sme kráčali nočnými uličkami k Ianovmu bytu. Kto vám pomôže viac ako detektív s prístupom do databázy FBI, NSA a neviem akých ďalších agentúr. Či je to legálne? Radšej sa nad tým nezamýšľajte. Ian bol mojou spojkou so svetom ľudí. Tým som ho vystavovala nebezpečenstvu, ale sám sa ponúkol, že mi bude pomáhať. Bol to jedinečný človek s obrovským darom.

"Prečo sa tam nemôžeme jednoducho premiestniť?" otrávene sa opýtal Derek.

Nebol dvakrát nadšený z našej krátkej prechádzky.

Ja som mu nepovedala nič iné ako odpoveď, ktorú si vypočul pred malou chvíľou.

"Pretože som to sľúbila. Budem chodiť cez dvere ako človek," odsekla som už trocha podráždene.

Dokáže byť neuveriteľne otravný. Tolerujem ho len preto, že sa k nám pridal nedávno a je z nás najmladší. Musím ale uznať, že je veľmi bystrý. Bez jeho pomoci by sme niektoré démonské prípady nevyriešili tak v krátkom čase.
Derekovi ešte nedochádzalo, že aj odhalenie pred ľuďmi nám môže spôsobiť riadne problémy. Nie každý je tak rozumný, aby pochopil, čo robíme a prečo. Už som sa s takými jedincami stretla a vyžadovalo si to núdzové riešenie. Stratu pamäte. Áno, je to síce naša najmocnejšia schopnosť, prinútiť niekoho zabudnúť, takmer ako v Mužoch v čiernom len bez tej svietiacej vecičky, ale ako hovorím, niekedy je to nevyhnutné. Nemôžeme riskovať prezradenie. V dnešnej dobe by nás zavreli do klietky, napichali do nás drôty a robili na nás pokusy. Ďalším dôvodom prečo používam dvere je fakt, že o takom čase väčšina normálnych ľudí spí. Nemám ani tušenie, koľko je práve hodín, ale naposledy keď som registrovala čas, chystali sme sa na ľahký lov démonov a bolo niečo krátko po polnoci.

Keď sme prišli pred dvere, zazvonila som niekoľkokrát a v duchu si predstavovala ako ma Ian, hoci netuší, že som to ja, preklína. Vedľa dverí bol štítok s nápisom: Ian Reandolff, súkromný detektív. Žiadna adresa ani číslo ako býva uvedené pri firmách. Ian bol nanajvýš opatrný vo svojej brandži. Hoci ja toto opatrenie nepovažujem za veľmi efektívne.

Stáli sme tam asi päť minút, keď sa konečne rozsvietilo svetlo. Derek bol už netrpezlivý a najradšej by sa bol premiestnil priamo pred neho. Sľúbila som však, že žiadne infarktové šoky nespestria moje príchody. Ian otvoril dvere ešte so zalepenými očami a žmurkal na nás. Rukou sa oprel o zárubňu a vzdychol si.

"Viete koľko je hodín?" opýtal sa v polospánku.

Stál pred nami iba v pyžamových nohaviciach a v župane, ktorý si práve obliekol.

"Vlastne, ani nie. Potrebujeme pomoc." Zamrmlal niečo v zmysle "veď jasné" a pustil nás do vnútra.

"Čo je to tentoraz. Upíri? Temní démoni? Ovládači duší?" Sadol si na kreslo vo svojej malej pracovni a pretrel si oči.

"Nevieme, preto sme tu," ozrejmil mu našu situáciu Derek.

Ian si upravil vlasy, cez ktoré nás letmo videl. Vyzeral unavene a nie len kvôli faktu, že sme ho prinútili vstať z postele. Často sa venoval riešeniu kriminálnych prípadov a pomáhal polícií. Táto jeho záľuba stojí obyčajného človeka veľa námahy a vyžaduje si obmedzenie spánku. Ja ako anjel nemusím spať ani jesť, ale ak žijete vo svete ľudí, snažíte sa splynúť a okolím. Spánok považujem za dobrý spôsob ako na chvíľu ujsť z reality.

"Ok, len mi dajte minútku..." Vošiel do kúpeľne a ovlažil sa vodou. Derek sa za ten čas usídlil v jeho kresle a ja som tam len tak stála a čakala.

Ian si hneď sadol za stôl k svojmu laptopu, otočil sa na mňa a opýtal.

"FBI? NSA? NCIS? CIA?" unavene sa usmial.

"Zrejme všetko v jednom. Potrebujeme, aby si zistil koľko ľudí upadlo v posledných mesiacoch do kómy za nejakých... zvláštnych okolností," doplnila som, keď na mňa nechápavo hľadel.

"To ako vážne?"

"Áno," odpovedali sme s Derekom spoločne.

"Radšej by som bral tie databázy federálov."

Priateľstvo so súkromným detektívom má viacero výhod. Ian je stelesnením Sherlocka Holmesa. V skratke mu to ozaj páli. Netrvalo ani minútu, kým nahodil svoj vlastný vyhľadávací program s kľúčovými slovíčkami ako sú kóma, nezvyčajné prípady, novinové titulky, atď. Sedeli sme tam niekoľko hodín, prechádzali záznamy nemocníc, články z novín, hlásenia z polície. Toto bude nekonečná noc. Dúfam, že aspoň s pozitívnym výsledkom.
Naše pátranie bolo bezvýsledné. Netušila som, že toľko ľudí v LA leží v kóme a možno sa už nikdy nepreberie.

Natrafili sme aj na zvláštne prípady, ale nič masové a dôležité z hľadiska nášho hľadania. Derek bol z toho znepokojený a cítil sa zodpovedný za toto mrhanie časom, keďže si bol istý, že hľadáme správnych démonov. Hoci nie sme ľudia, ale aj my máme právo na chyby.

Ak si to celé zopakujem, tak vychádzali sme so základných informácií, ktoré nám poskytol Tobias a aj ten sa mohol mýliť. Podľa jeho tvrdenia to mali byť démoni, ktorí sa prevtelia do človeka a preberú kontrolu nad jeho telom a dušou. Fakt, ktorý som si všimla ja a zažila na vlastnej koži pred pár hodinami, bolo spolupracovanie v skupine. Neútočili na nás osamote, ale ,pravdepodobne, v plnom počte. Nemali dostatok sily, aby nás zničili alebo vážne zranili. Útočili synchronizovane akoby sa dorozumievali mysľou. Ďalšiu dôležitú skutočnosť si všimol Ethan. Podľa neho sú ovplyvňovaní mesiacom. Keď sme ich na začiatku napadli, nebáli sa na nás útočiť, ale keď mesiac prekryli mraky, okamžite začali ustupovať a viac sa brániť a vyhýbať sa priamemu stretu. Zaujímavé.

"Čo za démona spolupracuje v skupinkách, je ovplyvňovaný jasom mesiaca, je silný ale nie dostatočne, dokáže ovládnuť telo a dušu človeka?" položila som svoju otázku nahlas, čo som si na začiatku neuvedomila.

Derek a Ian sa na mňa zamyslene pozreli, ale odpoveď nepoznali. Neznášam ten pocit slepej uličky, keď neviete, čo máte robiť ďalej. Potrebujeme odpovede hneď teraz!

Začal sa ma zmocňovať pocit beznádeje a panika. Panika? Veď ja nepanikárim. Som pokojná a rozhodná. Ale tento prípad vo mne vyvolával veľa otázok a žiadne odpovede. Prečo by nám Tobias, presvedčený o svojom tvrdení, klamal? Nie je predsa hlúpy a dokáže rozpoznať typy démonov. Alebo naozaj sa zmýlil?
Moje pocity v minúte zmizli, keď som začula buchot. Všetci traja sme sa spoločne otočili. Stáli tam Ethan a Daphne. Buchot spôsobil Ethan, keď zhodil kopu s knihami na zem, ktoré mal Ian uložené na stole.

"Ups, prepáč," ospravedlnil sa a mávnutím ruky boli opäť na svojom mieste.

"To ste sa rozhodli mať dnes anjelskú párty u mňa doma?"

Ian znel trocha nahnevane. Nemal rád to naše premiestňovanie, hlavne nie uprostred noci a zrejme by najradšej zaľahol do postele ako riešil naše problémy.

"O, wow!" s úžasom hľadela Daphne na Ianovu odhalenú hruď.

Keď si všimol, kam sa pozerá, okamžite si upravil župan. Daphne má s tým O, wow! úplnu pravdu. Nechápem ako tento sexy chlap môže byť stále sám.

"Máme niečo." Pristúpila k nám D a otvorila jednu z tých starých kníh, ktoré vyzerali ako hotový exemplár do múzeá súci na konzerváciu.

Listy knihy boli staré, ošúchané a takmer sa rozpadávali. Písmo bolo sotva čitateľné a celá kniha bola písaná v latinčine. Pre nás anjelov to nebol problém, žiadny jazyk nebol problém. Ďalším osobitým darom alebo schopnosťou je ovládanie všetkých rečí na svete.
Daphne opatrne nalistovala stranu, ktorú nám chcela ukázať. Bol tam krátky text ani nie na pol strany a veľmi rozmazaný obrázok, na ktorého identifikáciu by sme museli použiť najnovšie technológie, nebyť nápisu pod ním.

"Prebrali sme si ešte raz, čo sme zistili, čo vieme a čo nám boss povedal. Tobias sa mýlil v jednej veci. Títo démoni nie sú schopní vytvoriť napodobeninu človeka, pretože schopnosť zhmotniť sa im chýba. Ale dokážu ho ovládnuť, čo sme si mysleli správne rovnako ako on. Chybou bola kóma, ktorá by ovládnutie jasne vysvetľovala. Prevtelia sa do človeka, ovládnu jeho telo a dušu. Koniec." S uznaním som hľadela na Daphne, ktorá potvrdila moje dohady.

"Takže ak vylúčime kómu a budeme pracovať s faktami, ktoré sme si mali možnosť overiť na vlastnej koži, dostaneme toto!" Ethan vytiahol z vrecka plagát a rozprestrel ho pred nami.

Chvíľu sme na to doslova čumeli, neschopní pochopiť, či to myslí vážne alebo je to ďalší z jeho vtipov. Niekedy si
vážne myslím, že tento anjel je skôr blázon ako magická bytosť.

"Vlk... vlkolak? Vlkolak? Ale no tak?" Ianov hlas sa na konci otázky stíšil.

Na jeho tvári som videla totálne prekvapenie spojené s nechápavosťou. Zatiaľ čo iný človek by bol strachom bez seba, uňho som rozpoznala mierny posmech. Zo všetkých síl sa snažil nesmiať, ale nakoniec to nevydržal a začal sa chichotať. V mojej hlave sa zjavilo len jediné vysvetlenie. Ethan je blázon. Opäť som si to potvrdila. S možnosťou že ide o vlkolaka, súhlasím, ale ten plagát ma dostal.

Všetci sme sa tvárili vážne, čo Ian okamžite pochopil a stíchol. Naše pohľady mu potvrdili to, čomu nechcel veriť. Vlkolaci naozaj existujú.

"Ok, no uznám, že toto nie je podoba toho nášho, ale lepší obrázok som nestihol nájsť. Ale áno. Máme dočinenia s vlkolakom."

"Presnejšie s vlkolakmi a ich skupinou," dodala som nakoniec ešte stále mierne rozčarovaná z jeho vtipu, ak sa to dá tak nazvať.

"A... ako ste na to prišli?" Ian stále civel na ten plagát. "Prebodli ste ich strieborným príborom alebo oliali železníkom?"

"Železník sa používa na upírov, teda aspoň v Upírskych denníkoch," opravila Daphne Ianove tvrdenie.

"Mesiac," odpovedala som stručne na jeho otázku.

Daphne spolu s Ethanom prikývli. Derek sa víťazoslávne usmial.

"Zapadá to presne do seba. Hľadali sme zlú príčinu. Nie je to kóma, ale horúčky, halucinácie a super reflexy." Vzal laptop a otočil ho k nám.

V novinách asi pred týždňom bol krátky článok a zvýšenom výskyte ľudí trpiacich vysokými horúčkami, halucináciami a bolesťami hlavy, ktoré vysvetľovali strašným hlukom. Zaujímavosťou bolo, že tieto príznaky po pár dňoch sami od seba zmizli. Na konci článku bolo odporúčanie na dodržiavanie hygieny. No, to im skutočne pomôže. Hygiena ako zbraň proti vlkolakom? V duchu som sa zasmiala.

"Ako to že si to nikto nevšimol?" zhrozila sa Daphne pri čítaní článku.

"Mám lepšiu otázku," mračil sa Derek na novinový titulok. "Ako je možné, že sme si to nevšimli my." Tak toto sme vážne pohnojili.

Mohli sme zopár ľudí ušetriť od trápenia a zmätkov. Namiesto toho sme poľovali na démonov, ktorí momentálne nie sú našim problémom. Sakra! Zase ten pocit viny, ktorý ma zožiera pri každej takejto situácií.

"Mali by sme si vziať príklad zo Sherlocka Holmesa a nikdy neupravovať fakty, aby nám sedeli na teóriu. Ale na základe faktov vytvárať teóriu."

"Myslím, že tráviš veľa času pred telkou, Upírske denníky, Sherlock Holmes," krútil hlavou Ethan.

"Čítala som knihy, blbečku," zamračila sa a ako okolo prechádzala, omylom do neho vrazila.

Tí dvaja sa raz určite zmlátia. Verím, že budem pri tom, aby som to mohla kompletne zdokumentovať.

Ethan sa na mňa uškrnul a ja som jeho úškrn opätovala. Dôvodom nebolo, že som s ním ohľadom Daphne súhlasila. D je náš skupinový anjelik, ktorý má prehľad vo veciach šoubiznisu na celom svete. S Ethanom som bola zohraná dvojica, pokiaľ išlo o lovenie démonov. Rozumeli sme aj bez slov a zdieľania myšlienok.

Pokiaľ nevieme o žiadnych démonoch potulujúcich sa po svete alebo niekto nepotrebuje našu pomoc, čo je naozaj málokedy, trávime čas ako obyčajní ľudia. Pred telkou alebo čítaním kníh, prechádzkami po meste alebo v prírode. Ale ako hovorím, toho času nám nazvyš nikdy veľa neostáva.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.